História

História počítačov na elektronickej báze sa začala písať už na začiatku 40-tych rokov 20. storočia kvôli a v súvislosti s 2. svetovou vojnou. Tá mala za následok významné urýchlenie vývoja v tejto oblasti a armáda má aj dnes najväčší podiel na pokroku vo svete počítačov. Prvé počítače by sme mohli nazvať skôr počítacie stroje. Boli to rôzne zložité mechanizmy na báze ozubených koliesok. Významným posunom bolo objavenie a zavedenie dvojkovej sústavy nemeckým matematikom Gottfried Wilhelm Leibnitz-om. V tejto sústave sa na vyjadrenie čísel a stavov používajú len jednotky a nuly. Na báze tejto sústavy pracoval aj prvý fungujúci automat s programovým zariadením. Stroj bol pomenovaný podľa svojho vynálezcu Konrada Zuse-ho ako Zuse Z3 a ovládal aj výpočty s desatinnou čiarkou.
Po vojne sa začali používať počítače na báze elektróniek. Zástupcami tejto generácie sú MARK-1 a svetoznámy ENIAC. Tieto stroje boli však pomerne málo výkonné, veľmi poruchové s obrovskou spotrebou energie a priestorovými potrebami. Boli umiestnené v leteckých hangároch a chladené leteckými motormi. Od roku 1948 boli postupne nahradzované tranzistorovými systémami, ktoré boli hlavne skladnejšie a menej poruchové. Týmto nastúpila éra miniaturizácie, ktorá nabrala ďalší rozvoj v roku 1968 s príchodom prvých integrovaných obvodov.

Prvý bežne použiteľný počítač vyvinula v roku 1981 firma IBM. Označila ho PC-XT a neskôr PC-AT. Tieto boli základom pre dnešné osobné počítače. Ďalší rozvoj počítačov závisel hlavne od typu procesora. Vedúce postavenie si vytvorila firma INTEL neskôr významne nasledovaná firmou AMD. Prvé procesory obsahovali okolo 30000 tranzistorov, dnešné najvýkonnejšie modely až 50 miliónov.

Strojmi IBM PC-AT a XT bola postavená základná myšlienka modulárnej konštrukcie počítačov. Tie sa skladali a dodnes skladajú z komponentov rôznych výkonov, možností a samozrejme ceny a podľa toho sa presne prispôsobujú potrebám používateľov.